Aj keď som ako dieťa priam nenávidela chodenie do školy a ranné vstávanie a vôbec všetko, čo bolo akýmkoľvek spôsobom spojené so školou, až keď som mala dvadsaťtri, došlo mi, akú chybu som urobila, keď som práve na školu nekládla oveľa väčší dôraz. Ja viem, je to smiešne a mnohí ľudia to považujú za úplnú hlúposť, pretože je to predsa len „iba škola“, ale nie je to iba škola. Je mizivé percento ľudí, ktorí nemajú poriadne vzdelanie, ale aj tak sú úspešní a mnohí ľudia nie sú úspešní a majú skutočne ohromne prepracované školy a skončili so samými áčkami a neviem čo ešte.
Takže áno. Škola je, ale zároveň aj nie je veľmi dôležitá vec vo vašom živote. Občas sa proste musíte zamyslieť nad tým, prečo existuje toľko vecí, ktoré vás v živote určitým spôsobom ovplyvnia. A viete, ja som sa nerada učila. A dlho mi trvalo pochopiť, že chodenie do školy nie je to jediné, čo sa pokladá za vzdelanie. Musela som na tom pracovať a uvedomiť si, že keď sa nebudem chcieť posúvať a vzdelávať ja sama, tak to za mňa proste neurobí nik a ja budem vždy len tá puťka, čo poriadne nebude nič vedieť. Ja viem, že je to možno trochu ako zo starej školy, ale ja som to tak vážne vnímala.
Desilo ma, že nech sa deje čokoľvek, občas sa proste musím pozrieť aj na veci, ktoré pre mňa nie sú dôležité a ktoré pre mňa dôležité boli a už nesmú byť. Preto som sa rozhodla, že si dorobím maturitu a zapíšem sa na vysokú školu. Pretože mi nasávanie informácií a všetko okolo toho naozaj veľmi chýbalo a verte tomu, že po čase by asi začalo chýbať každému. Teda aspoň tomu, komu nie je úplne všetko ukradnuté. Takže je jasné, že nakoniec proste každý sám dospeje k rozhodnutiu, ktoré ho zmení a vďaka ktorému bude všetko vnímať úplne inak a lepšie. Možno patríte k mojej skupine alebo si naopak myslíte, že vzdelanie nie je nič, čo by vás malo baviť a napĺňať. Je to vždy iba na vás.