Poznáte to: treba znižovať stavy – ďakujeme za spoluprácu, no už vaše služby nepotrebujeme… stalo sa to aj vám? Boli ste pre zamestnanca priveľmi starý? Alebo priveľmi mladý a neskúsený? Je jedno, čo bolo príčinou, lebo jedno majú všetky spoločné:.
1. Nezamestnanecký stres – kolotoč vybavovania
Nie to, že je tu stres v podobe straty istoty a príjmu, treba sa vybrať ešte za “milými tetami“ z úradu práce. Treba všetko obehať – raz na prvé, inokedy na druhé poschodie – počkať! Predsa len na to prvé… úplný chaos a anarchia. Nieto, že toho máte plné zuby, ešte sa k vám správajú ako k poslednému bezdomovcovi. Nie dosť, že ich musíte počúvať, ešte na vás aj zvyšujú hlas, že ste v nesprávnych dverách, do ktorých vás poslala pomýlená úradníčka. Keby tak v tom systéme nemali taký bodrel! Popod zuby si zamrmlete, že by ste boli zvedavý, ako veselo by tu pobehovali, keby prišli o prácu oni. Vy by ste si s nimi radi vymenili miesto… keď to s vypätím posledných síl ako tak zvládnete a dúfate, že ste nič nezabudli, idete úplne vyšťavený domov. A teraz čo?
2. V úrade práce vám s prácou určite nepomôžu, alebo ďalšie stresy
Ak očakávate, že vám na úrade práce nájdu prácu (však sa to volá úrad práce, či nie?), tak ste na omyle. Na to tam úradníci nesedia. Na čo tam teda sedia, nikto nevie. Hlavné je, že ich platíme zo svojich daní. Musíte si teda prácu hľadať samy. Úrad práce k tomu ale nepotrebujete – na to vám postačí internet. A tu začína stres – ak ste vyštudovaný špecialista, asi prácu vo svojom obore ani nenájdete.
3. Práca pod úroveň – stres číslo tri
Neraz treba svoje požiadavky na prácu znížiť na minimum. Napríklad ak ste pracovali ako profesor na vysokej škole, teraz budete robiť prácu čašníka. I keď sa naši politici búchajú po prsiach ako znižujú nezamestnanosť (i keď oni sa o to vlastne ani nijako nepričiňujú), nikto už nezisťuje, AKÉ práce vlastne ľudia vykonávajú. Väčšinou sú to práce podradné či pomocné, kde vám stačí vychodiť dve triedy ľudovej… a tak nejako je to asi aj ohodnotené. Veľa krát to nedosahuje ani minimálnu mzdu (kto ich bude žalovať, keď sú ľudia šťastní aspoň za to?). A len tak pre zaujímavosť : nezamestnaných je oveľa viac, len ich umelo vyhadzujú zo systému, aby boli lepšie výsledky… nečudo, že nezamestnaní ľudia často podľahnú stresu.
Stres z nezamestnanosti
Z týchto všetkých vecí vzniká nahromadený stres. Človek nevie ako prežije ďalší deň, ako zaplatí účty: byt, elektrinu, stravu, deti… za úbohých 60 eur veľké terno človek neurobí. Stres opadne až vtedy, keď si človek nejakú prácu nájde. I keď takú, akú nechcel.